Minulý týždeň finančný svet očakával zasadnutie krajín G20. Špekulovalo sa o možných scenároch dohôd, prísnych opatrení, trvdých postupov vo finančnom sektore. Vedeli sme, že USA bude chcieť dosiahnuť šetrenie aj míňanie zároveň, že EU nebude mať na výber a bude musieť jednoznačne zastávať šetrenie, a že bankám sa nepristrihnú krídielka prísnejšími kapitálovými pravidlami, keďže banková lobby má vždy 1000 a jeden dôvod, prečo ešte hlavné finančné inštitúcie nie sú pripravené prestať gablovať na finančnýh trhoch ako v kasíne. V tejto spleti sa však stratilo dôležité hlasovanie v americkom senáte o predĺžení podpory v nezamestnanosti pre milióny američanov, ktorí momentálne dostávajú mesačne 1200 dolárov za sedenie na gauči a neplatenie svojej hypotéky.
Wall Street Journal priniesol správu, že 1,3 milióna nezamestnaných američanov stratí koncom aktuálneho týždňa podporu v nezamestnanosti. Kumulatívne by však vypršanie predĺženého poberania podpory v nezamestnanosti malo v najbližších dvoch týždňoch dosiahnuť hodnotu 2 miliónov ľudí. To znamená, že v priebehu dvoch týždňov budú američania mesačne míňať približne o 2,4 miliardy USD menej na iPhony, iPady, nové LCD a iné nezmysli podporované vládnymi transfermi budúcich nezarobených peňazí.
Spravodajský portál ZeroHedge predpokladá, že ak senát nepríjme na poslednú chvíľu nečakané kroky, straty na spotrebe z dôvodu výpadku podpôr smerujúcich k nezamestnaných môžu dosiahnuť 5 miliárd USD mesačne. Na ročnej báze by to tým pádom podľa ZeroHedge robilo 60 miliárd USD zníženej spotreby, čiže približne zníženie %0,5% HDP pri odmyslení si multiplikačných efektov znižujúcej sa spotreby. Čo je však horšie, títo ľudia sa vrátia späť na pracový trh, čím by zvýšili mieru nezamestnanosti na 10,5% /pozn. a to bez započítania rušenia takmer 1 milióna pracovných miest vytvorených kvôli pravidelnému 10 ročnému štatistickému zisťovaniu počtu ľudí v USA, ktoré sa budú prejavovať v štatistikách trhu práce pravdepodobne od letných mesiacov/.
Demokratom v senáte na presadenie zákona chýbali 4 hlasy a podľa lídra demokratov Harryho Reida bolo toto už tretie hlasovanie o danej problematike posledné. Podľa programu prijatého minulý rok /skončil sa 2.júna/ boli nezamestnaní oprávnení poberať podporu v nezamestnanosti až do dĺžky 99 týždňov – 26 týždňov základnej podpory z kasy jednotlivých štátov a potom dlhodobé transfery z federálnej úrovne.Ministerstvo práce pritom USA odhaduje, že dlhodobo nezamestnaní, tí mimo práce viac ako 6 mesiacov, tvoria až 46% všetkých nezamestnaných.
Ako obvykle existujú rozdielne názory na dopad tohto legislatívneho vývoja:
Lawrence Katz, ekonóm Harvardskej univerzity: “existujú ekonomické riziká v ukončení poskytovania podpory. Ľudia prijímajúci podporu majú tendenciu okamžite vracať peniaze do ekonomiky, čo podporuje dopyt a tvorbu pracovných miest….ak si pracovná sila nevie nájsť dlhodobejšie prácu a nemá už nárok na podporu v nezamestnanosti, niektorí sa obrátia na ďalšie vládne programy.”
Bruce Mayer, University of Chicago: “existujú rozsiahle výskumy, ktoré hovoria, že čím štedrejšie a väčšie sú poskytované benefity štátom, tým slabšia je motivácia k návratu do pracovného procesu.”
James Shark, Heritge Foundation: “zatiaľ čo môžeme polemizovať o tom, že minuloročné predĺženie poskytovania podpôr bolo veľmi drahé riešenie, zrušenie týchto benefitov očakávaných ľuďmi v dĺžke 99 týždňov nie je tiež ideálne… ”
Podľa nášho názoru týchto 1,3 milióna poberateľov podpory v nezamestnanosti, ktorí nemali v úmysle príliš hľadať zamestnanie, príde bezprostredne späť na pracovný trh so snahou vykryť výpadok vládnej pomoci. To znamená, že pracovne schopná populácia v USA v rozsahu 154, 393 milióna /náhodne klesla o 322 tisíc z apríla do mája../ vzrastie v priebehu júla o 2 milióny. Keďže tlak na zamestnávanie z dôvodu štatistického zisťovania populácie v USA končí a počet zamestnaných ostane prinajlepšom bez zmeny, expanzia pracovnej sily môže spôsobiť nárast nezamestnanosti z májových 9,7% na 10,5% v júli. Tieto zmeny by sa mali prejaviť až v augustovom zverejnení pracovného trhu, pokiaľ štatistický úrad nebude kreatívny. Poprípade senát prepadne panika, že by to nevyzeralo veľmi dobre pred tohtoročnými voľbami a začne o legislatíve opäť rokovať.
Avšak ak by sa tak aj stalo, nič to nezmení na prebiehajúcom trende, že dochádzame do obdobia, kedy prirodzeným spôsobom poberateľom pomoci vyprší aj predĺžená lehota oprávnenia poberať pomoc. Tieto problémy iba tlačíme pred sebou a tvárime sa, že pracovný trh sa ozdravuje. S predĺžením možnosti poberania podpory došlo k rekordnému nárastu ľudí poberajúcich podporu v nezamestnanosti dlhšie ako 27 týždňov, až 41,2% z celkového počtu nzamestnaných /pozn. ide ešte o januárové dáta amerického ministerstva práce, ale obraz sa nemení/.
Posledný graf bol vytvorený Ministerstvom práce USA ešte na prelome roka 2009/2010 nepočítal s tým, že by mohlo byť ohrozené predĺženie lehoty poberania podpory v nezamestnanosti do dĺžky 99 týždňov. Ide o vyjadrnie odhadu množstva ľudí, ktorým skončí oprávnenie poberať podporu v nezamesznanosti od začiatku mája. Mali sme sa dostať na úroveň 400 tisíc skončených podpor v nezamestnanosti za mesiac.
Stimulačné politiky majú tendenciu posúvať problém dopredu, no nikdy ho nevyriešia. A je isté, že každú vládu dobehnú v budúcnosti. Začína sa zmrákať a po dohode o znižovaní deficitu krajinami G20 /USA sa snažili o odloženie šetrenia a myslím si, že znižovanie deficitu nedodržia/ sa zužujú možnosti, ako nebadane pokračovať v stimulovaní ekonomiky. Koniec viac ako ročnej korekcie medvedieho trendu sa blíži, dúfanie v zázraky vyšlo investorov do akcií začiatkom roka 2008 draho.
Niekoľko týždňov intenzívne hovoríme o zlate a tvorení silnej býčej technickej formácie Šálka s uškom /pozn. Cup and Handle/. Po dlhom čakaní máme tento obrazec vykreslený kompletne, čo nám umožnuje robiť presnejšie projekcie možného cenového vývoja.
Minulý týždeň sme opäť videli pravidelné cvičenie, kedy zlato prudko korigovalo do expirácie opcií vo štvrtok, aby sa bezprostredne po tomto momente odrazilo späť k maximám. Pozitívnym javom bolo, že doterajšia inverzná korelácia s akciovým trhom bola potrvdená aj počas minulého týždňa. Zlato sa tak správa ako hedgingový nástroj proti riziku. To, čo teraz potrebujeme je silné uzatvorenie zlata nad hladinou 1260 USD na týždennej báze, nie iba indtradenne. Ak sa tak stane, môžeme byť následne svedkami zbesilej jazdy nahor s najbližším hlavným silnejším dopĺňaním paliva až po dosiahnutí hladiny 1455 USD za uncu. Veľmi ťažko sa odhadujú presné časové intervaly, avšak chcem upozorniť, že po prielome do nových maxím a schopnosti udržať sa nad starými maximami viac ako týždeň by som sa nesnažil bezprostredne špekulovať na korekcie nadol. Ani po prípadných silnejších spikoch ceny zlata nahor. Formácia sa tvorila pol roka, čiže je v nej akumulovaná dostatočná energia.
Na ďalšom obrázku môžete vidieť dlhodobú históriu zlata s 20 ročným medvedím trhom ukončeným formáciou Šalka s uškom. Ak nás čaká 20 ročný býčí trh, tak sa momentálne nachádzame na polceste. Graf ukazuje priemeré zhodnotenie zlata o 70% v trojročných intervalov. Aké bude tempo nárastu pri aktuálnej rýchlosti erózie fundamentov stojacich za jednotlivými svetovými menami?
Zlato ako ochranca poslednej inštancie
Funkcia zlata voči menovému trhu a jeho schopnosť uchovávateľa hodnoty je stále málo pochopená. Väčšina vie, že zlato plní funkciu zabezpečovacieho finančného nástroja proti nárastu infácie. Počas posledných 100 rokov bola infácia najväčším rizikom pre dolár a väčšinu mien, čo predstavuje situáciu poklesu hodnoty meny prostredníctvom tlačenia nových peňazí alebo navršovania ponuky peňazí rýchlejším tempom ako rastie reálny produkčný potenciál danej ekonomiky.
Je to však iba inflácia, čo spustila počas tejto krízy naštartovanie využívania zlata ako zabezpečovacieho nástroja alebo menové riziko ako také? Inflácia prostredníctvom zvyšovania ponuky peňazí je iba jednou stránkou menového rizika.
Dnešným rizikom nie je graduálna inflácia prostredníctvom zvyšovania ponuky peňazí centrálnymi bankami, ale situácia neslýchaná od Veľkej hospodárskej krízy v 30.tych rokoch minulého storočia – riziko defaultu, devalvácií a erózie fundamentov stojacich za jednotlivými menami, čo sa zatiaľ neukazuje v štandardných ukazovateľoch inflácie.
Čo definuje a zabezpečuje hlavnú svetovú rezervnú menu USD?
V jednoduchom slovníku ide o dôveru v kredit americkej vlády, čiže o jej schopnosť vyberať dane a obsluhovať svoj dlh s dlhodobým pozitívnym výnosom. Ďalšími dôležitými faktormi je bilancia centrálnej banky FEDu a bilancia ministerstva financií. Myslím si, že každy pozorovateľ prebiehajúcej krízy vidí negatívne až tragické trendy týchto faktorov definujúcich svetovú rezervnú menu číslo jedna. Schopnosť vlády vyberať dane sa znižuje a umocňuje prudkým prepadom hospodárstva. Aktíva držané na bilancii FEDu pozostávajú z odpadu pozbieraného z bánk. Dolár sa síce môže zdať silný a atraktívny v pomere k ďalším zničeným menám krytých rovnakou vierou v schopnosť rozumného hospodárenia, avšak reálna hodnota klesá. Neustále klesá.
Kto čaká, že uvidí postupne rastúcu infláciu, tak sa pravdepodobne nedočká. Budeme skôr svedkami nárazových monetizovaní problémových aktív a štátnych dlhov. Ak sa tak stane, už nikto nebude mať čas reagovať a chrániť si svoj kapitál. Nikto nebude stíhať nakupovať zlato, pretože bude vystrelovať nahor veľmi rýchlo.
Na záver pár kontrolných otázok
Prečo Saudská Arábia v júni vykázala o 100% vyššie zlaté rezervy, ktoré pravdepodobne nadobudla už v roku 2008? Nekupuje Čína zlato priamo z baní iba preto, aby potichu mohla zvyšovať zlaté rezervy bez toho aby priamo na trhu zvyšovala cenu zlata a nespôsobovala tak prudké znehodnocovanie ich vysokých rezerv v americkom dolári? Prečo sa centrálne banky stávajú zrazu nákupcami zlata, keď doteraz patrili k hlavným predajcom? Prečo FED nedovolí auditovať svoje rezervy? Prečo dôverujete politikom, ktorí takmer nikdy nedokázali dodržiavať finančnú disciplínu a vystavujete celý svoj majetok ich svojvôli?